Bratislava
1. novembra (TASR) - Sviatok Všetkých svätých, ktorý pripadá na 1.
novembra, je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja. V
Rímskokatolíckej cirkvi je slávnosťou a súčasne prikázaným sviatkom,
ktorý sa slávi omšami v kostoloch alebo na cintorínoch. Je spojený s
masívnym navštevovaním cintorínov, zapaľovaním sviečok, spomínaním na
zosnulých a tiež modlitbami za ich spásu a vzkriesenie.
Vo viacerých európskych spoločenstvách sa v minulosti sviatky zosnulých
pripomínali v jarnom termíne. Súviselo to s príletom vtákov, prebúdzaním
sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v tomto období vracajú k
živým.
História sviatku Všetkých svätých siaha do 4. storočia, keďže sa už
vtedy vo Východnej cirkvi slávila spomienka na všetkých, ktorí položili
svoj život pre vieru. V Západnej cirkvi sa datuje vznik spomienky na
všetkých svätých na začiatok 7. storočia, konkrétne do roku 609, kedy
pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu nechal preniesť kosti viacerých
mučeníkov. Zároveň tento pôvodne pohanský chrám všetkých bohov zasvätil
Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým. Pôvodne sa
sviatok Všetkých svätých slávil 13. mája. Mal byť zasvätený tým, ktorí
dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť, a ku ktorým by sa mala
obracať pozornosť veriacich na orodovanie za spásu duší. Zmenu termínu
na prvý novembrový deň určil pápež Gregor III. (731-741), keď v Bazilike
sv. Petra, ktorú dal vystavať prvý kresťanský cisár Konštantín I.,
slávnostne vysvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Katolícka cirkev si
však v tento deň pripomína aj tých, ktorí nie sú oficiálne vyhlásení za
svätých.
Na sviatok Všetkých svätých nadväzuje každoročne v druhý novembrový deň
Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý
opát Odilo z Cluny v roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa počas 11.
storočia veľmi rozšírila. Katolícka cirkev si už po stáročia oba dni
spája nielen so smrťou človeka, ale aj s nádejou na jeho vzkriesenie.
Na území Slovenska sa v období socializmu režim snažil čo najviac
eliminovať náboženský rozmer sviatku Všetkých svätých. Napríklad v 70.-
80. rokoch minulého storočia zbory pre občianske záležitosti
usporadúvali spomienkové slávnosti, v rámci ktorých sa spomínalo na
zosnulých. Pozostávali z púšťania smútočnej hudby, recitácií, smútočných
príhovorov, niekde dokonca z vymenovávania zosnulých, ktorí počas roka
zomreli v danej obci či meste. Tieto obrady sa spravidla konali v
novovybudovaných domoch smútku.
Protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani sviatok Všetkých
svätých, ale majú v cirkevných kalendáriách zaradenú Pamiatku zosnulých.
Jedným z najvýznamnejších sviatkov je pre nich 31. október, známy ako
Deň reformácie. V rámci obradov v kostole spomínajú aj na zosnulých,
čítajú sa zoznamy ľudí, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci
rok.
Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi
stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene
katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania
sviečok sa miestami dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20.
storočia.
0